Nový stavebný zákon 2025 – hlavné zmeny v povoľovaní stavieb

Od 1. apríla 2025 vstupuje do platnosti nový stavebný zákon (č. 25/2025 Z. z.), ktorý po takmer 50 rokoch nahradzuje doterajší zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Nová legislatíva prináša zásadné reformy povoľovacieho procesu so zámerom znížiť byrokraciu a zrýchliť výstavbu. V tomto článku sa pozrieme na kľúcové zmeny – od jednotného stavebného konania a digitalizácie cez nové inštitúcie až po dopady na projektantov a stavebníkov.

Jednotné a rýchlejšie povoľovacie konanie

Najvýraznejšou zmenou je zavedenie jednostupňového konania o stavebnom zámere. To znamená, že územné rozhodnutie a stavebné povolenie sa spájajú do jedného hlavného konania. Stavebník už nebude postupne vybavovať viacero naväzujúcich rozhodnutí; namiesto toho sa vydá jedno rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré zohľadní umiestnenie stavby aj povolenie stavby naraz. V rámci tohto integrovaného konania sa posudzujú aj všetky prípadné vedľajšie a súvisiace stavby.

Konanie o stavebnom zámere prebieha pred stavebným úradom už len raz, avšak predchádza mu prerokovanie stavebného zámeru s dotknutými orgánmi a osobami. Ide o predbežnú konzultáciu – projektant, stavebník alebo stavebníkom poverená osoba rozošle zámery na vyjadrenie dotknutým orgánom (napr. hygienikovi, hasičom, správcovi sietí) a tiež dotknutým susedom či obci. Úloha projektanta alebo stavebníkom poverenej osoby sa posilňuje – stávajú sa „procesným zástupcom“ stavebníka, ktorý zabezpečí prerokovanie zámeru a vypracuje potrebnú projektovú dokumentáciu. Ak sa niektorý orgán alebo sused v stanovenej lehote (spravidla do 30 dní) nevyjadrí, mlčanie sa bude považovať za súhlasné stanovisko.

Digitalizácia povoľovania: Portál výstavby a elektronické konania

Jedným z kľúčových pilierov reformy je digitalizácia stavebnej agendy. Od 1. apríla 2025 bude celý povoľovací proces prebiehať výhradne cez nový Portál výstavby, ktorý je súčasťou Informačného systému výstavby.

Čo Portál výstavby prináša?

  • Podávanie žiadostí online – všetky žiadosti, dokumenty a prílohy sa podávajú elektronicky. Týka sa to najmä žiadosti o rozhodnutie o stavebnom zámere a o overenie projektovej dokumentácie.
  • Elektronická identifikácia a podpis – na podanie žiadosti je potrebné prihlásiť sa cez eID (občiansky preukaz s čipom) a dokumenty musia byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom.
  • Prehľadný priebeh konania – stavebník, projektant alebo stavebníkom poverená osoba vidia online stav konania, kto podal aké stanovisko, či sú dodržané lehoty a podobne.
  • Úložisko dokumentácie – všetky podania, rozhodnutia a vyjadrenia sa archivujú na jednom mieste. To zjednodušuje spätné dohľadanie a zvýši transparentnosť.

Výhody digitalizácie

  • Úspora času – žiadne osobné návštevy úradov ani nosenie papierovej dokumentácie.
  • Zníženie chybovosti – systém upozorní na chýbajúce prílohy alebo nesprávne formáty.
  • Rovnaký prístup pre všetkých – systém je rovnaký pre malé obce aj veľké mestá, čím sa znižujú regionálne rozdiely v aplikácii zákona.
  • Rýchlejšia komunikácia – stanoviská dotknutých orgánov sa doručujú elektronicky, čo môže urýchliť celý proces.

Digitalizácia teda nielen zefektívni proces, ale zároveň prináša väčšiu právnu istotu a prehľadnosť.

Nové inštitúcie a ich kompetencie

Súčasťou zmien je aj vznik nových orgánov štátnej stavebnej správy. Vzniká Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (UÚPV) a regionálne úrady, ktoré preberajú kompetencie od okresných úradov. Prvostupňové konania ostávajú na úrovni obcí, odvolacím orgánom sa stáva UÚPV. Tým sa očakáva zjednotenie postupov a vyššia odbornosť rozhodovania. Okrem toho vzniká Slovenská stavebná inšpekcia, ktorá bude dohliadať na dodržiavanie stavebného zákona priamo v teréne, čo prispeje k eliminácii čiernych stavieb.

Pokračovanie čoskoro…

Ďalšie príspevky

sk_SKSlovenčina